Nikdy som sa nepovažoval za milovníka masových športov a preto milujem bežkovanie v lone prírody ďaleko od hlučných lyžiarskych svahov.  Naozaj nechápem ako som sa už po desiaty krát (!) stal súčasťou viac ako tisíchlavej bežkárskej masy, ktorá 17. januára 2013 vyrazila do Oščadnice. Konal sa tu už 47. Zimný zraz Klubu slovenských turistov a stretnutie turistických oddielov mládeže.

      1. deň:

Po krátkom obede vyrážame na trasu už prvý deň zrazu. Za hlavnou skupinou máme asi hodinový sklz. Prvých 50 výškových metrov zdolávame komfortne na lyžiarskom vleku, ktorý je pre účastníkov zrazu zdarma. Po žltej turistickej značke stúpame na Kalinový vrch a je to na začiatok poriadna makačka. Niektorí to vzdávajú a strmšie úseky absolvujú s lyžami na pleciach.  Hore je veterno a hmlisto. Na hrebeni začína ratrakom upravená stopa, ktorá vedie cez Upratiská k lyžiarskemu stredisku na Veľkej Rači. Najadrenalínovejšou časťou je zjazd k dolnej stanici na Dedovku. Posledný úsek vedie po zľadovatelej ceste. Míňame lyžiarku zapichnutú v snehovom mantineli pri kraji cesty. Dvaja jej spolutrpitelia sa ju usilujú vytiahnuť. Na Dedovke so šťastím naskakujeme na práve odchádzajúci skibus do Oščadnice. 

2. deň:

Ráno si musíme privstať. O 6.45 odchádzajú autobusy na Semeteš, kde začína jedna z najkrajších trás zrazu (L 2). Trasa s miernymi stúpaniami a klesaniami vedie časťou Beskydsko-javorníckej lyžiarskej magistrály a je po celej dĺžke strojovo upravená. Z rozhľadne na Kamenitom vrchu nie sú pre hmlu žiadne výhľady a tak pokračujeme cez Jakubovský vrch, Petránky a Chotárny kopec k hotelu Husárik. Tu nás v krytom prístrešku čaká teplý čaj a kapustnica. Mnohí lyžiari sa „odparujú“ pri obrovskom krbe v strede miestnosti. Po občerstvení nás čaká krátky, ale zato výdatne adrenalínový zjazd na okraj Čadce. Športové aktivity však týmto pre niektorých jednotlivcov nekončia. V ponuke je aj večerné bežkovanie a preteky na zjazdovke. V rámci večerného programu nám premietajú krátke filmy s horskou tématikou. (freestyle, basejumping, horský splav, lezenie). Za jednoznačne najlepší považujem film „Dotknúť sa Denali“ o výstupe partie Slovákov na najvyššiu horu severnej Ameriky Mount McKinley.

3.deň:

Trasu L7 začíname v dedinke Skalité – Serafínov neďaleko slovensko – poľsko – českého trojmedzia. Po krátkom stúpaní z obce prichádzame k poľsko – slovenskej hranici po ktorej vedie 1. časť trasy. Za Vreščovským sedlom odbočujeme na strojovo perfektne upravenú zvážnicu vedúcu paralelne s hrebeňom Kysuckých Beskýd. Jediný náročnejší úsek nás čaká pri stúpaní k chatám na Rači, odkiaľ schádzame  (poučení z prvého dňa) po zjazdovke do Dedovky. Večer je veselo. Po slávnostnom ukončení zrazu sa koná tradičný papučový bál. Na námestí pečú prasa a zabíjačkové špeciality.

4. deň:

Väčšina našej skupiny si užíva zaslúžený relax a nikam sa neženie. Len zopár horlivcov sa pachtí do kopca na krátku 6 km túru (L9). Odmenou za vypotené litre je nádherný 3 km súvislý zjazd na okraj obce. Príjemná bodka za zrazom, na ktorý budú jeho účasníci ešte dlho spomínať.

Záver

Asi som sa zbláznil, ale na budúci rok sa chystám toto masové šialenstvo opäť absolvovať. Nevadí, že sa koná na druhom konci republiky v Bardejove. Aspoň si splním dávny sľub spoznať tento mne málo známy región severovýchodného Slovenska.