Bežková stopa v Malých Karpatoch

Malokarpatskú petíciu za zákaz vjazdu vozidiel na bežkárske trate v Malých Karpatoch som samozrejme podporil a dúfam, že sa raz dočkáme toho, že v našich Malých Karpatoch konečne ruch motorových vozidiel bude nahradený ruchom športovým.
Nemyslím si však, že by to malo pri tomto skončiť. Táto petícia (a jej prípadná úspešná misia) nerieši však ostatné problémy, s ktorými sa v úseku vytváraných bežkových stôp v podstate pravidelne stretávame. Motorové vozidlá (autá, džipy, endurá, štvorkolky, skútre) sú len jedným ohnivkom, aj keď veľmi závažným, reťaze ničenia bežkových stôp a znehodnocovania pôžitkov z bežkového lyžovania. Vytesniť z teritória Malých Karpát týchto adrenalistov, ktorí mastením si svojho ega neberú do úvahy, že napĺňaním svojho chtíča ničia (väčšinou dlhodobo) možnosť športového vyžitia bežkárskeho typu stovkám nadšencov tohto prekrásneho športu, bude syzifovská práca. Rovnako ako sa dohodnúť s „lesákmi“ (Mestské lesy BA, lesy v urbariáte Svätý Jur (a to už sú teda riadni výtečníci, tí sa s tým teda vôbec nepárajú), s urbármi v Limbachu a Pezinku...), nakoľko pre nich plnenie „ich“ lesných hospodárskych plánov ohľadne ťažby dreva je modlou a prioritou. Ak sa toto podarí, ak sa podarí s touto drevárskou loby dohodnúť, klobúk dole.

Okrem týchto „motorových“ neduhov, sú tu však aj ďalšie „škodlivé“ prvky pre zachovanie a udržiavanie bežeckej stopy. Sú to turisti – pešiaci. Sám som turista, dokonca som bol aj organizovaný, doteraz holdujem tejto činnosti, samozrejme nielen v Karpatoch. Lenže títo „turisti“ sa svojím zimným správaním zaraďujú do jedného šíku s motorovými škodcami. Bežková stopa, ktorú oni nespravili, neprešľapávali, ktorú si bežkári tvoria a udržujú pracne, náročne a svojpomocne sami, je pre nich ako červené súkno pre býka. Bez milosti a tvrdo šlapú po nej, česť výnimkám. Nepomáhajú slová, argumenty, vysvetľovanie, prosby. Proste oni môžu, lebo je to turistická značka. To je ich argument. Netvrdíme, že nemôžu, len sa snažíme ich presvedčiť a usmerniť, že môžu, ale vedľa tej nami vytvorenej stopy. Márne. Situácia sa radikalizuje z roka na rok a obávam sa, že to môže skĺznuť aj do radikálnych riešení.
Svojho času veľký nadšenec bežkového lyžovania (a nielen toho), Peťo Dolák, vešal na stromy cedulky, kde ďakoval „pešiakom“, že neničia tú bežkovú stopu. Odmenou z ich strany bolo, akože ináč, rozšľapanie stopy. Určite si to nedovolia v iných teritóriách a destináciách. Nemusíme ísť po príklady do Álp, stačí do susedného Česka, ale i na Slovensku sa čo to nájde. Ale tu v „bratislavsko-pezinskom“ teritóriu od Kamzíka po Zošku je to ako začarované a pre bežkárov zakliate. V týchto našich zemepisných šírkach býva toho snehu čoraz menej a niekedy vôbec (minulá zima). Nie sú ochotní podeliť sa s nami o naše pôžitky, nedoprajú nám mesiac, možno niekedy dva, aby sme si to užili aj my týmto nádherným spôsobom. Nechcú si pripnúť bežky na nohy, nechcú ísť inou trasou (prečo aj, však je neprešlapaná), nechcú nám dopriať.
Dokonca v súčasnom období zimných radovánok prešiel nejaký výtečník trasu od Salaša po Hrubý vývoz na koni. Koníkovi jaksi zabudol dať bežky, takže o stope sa už nedalo hovoriť ani v náznakoch.
Netuším, ako riešiť tento problém, ako nájsť zmysluplné riešenie.

Možno však existuje, hoci tu na Slovensku je vždy všetko ináč. Nemusíme ísť po príklady ďaleko. Bratia Česi v tom majú jasno už dlhšie. Vo veľmi dobre spracovanej televíznej relácii Běžkotoulky (v letno-jarných mesiacoch Cyklotoulky) som sa dozvedel celkom jednoduchý a úspešný recept. Priľahlé obce s prijateľnými podmienkami na bežkovanie (cykloturistiku...) vytvorili občianske združenie, ktorého činnosťou je o. i. vytváranie, údržba a starostlivosť o bežkové trate. Spoločne zakúpili skúter (skútre) na tieto stopy. Investovali, robia osvetu, propagáciu nielen týchto trás, ale celého svojho regiónu. Vracia sa im to v podobe zvýšeného cestovného ruchu, zvýšenia návštevnosti regiónu, zvyšujú sa príjmy za poskytované služby, zvyšuje sa zamestnanosť v regióne. Výsledkom je spokojnosť na všetkých frontoch. A čuduj sa svete, nikto tam tie bežkové stopy neničí. Ak sa predsa len niekto taký nájde, má smolu.

Aj tu by sa na tejto báze a na takýchto princípoch mohlo stavať. Bratislava, Svätý Jur, Limbach, Pezinok...v spolupráci a v súčinnosti s VÚC-čkami by v tejto veci mohli výrazne pomôcť nielen finančne, ale i v rámci osvety a propagácie. Ak to ide napr. v tých Čechách, nevidím dôvod, prečo by to nemohlo ísť aj u nás. Alebo sme iní ako bratia Česi. Niekedy to tak vyzerá.

Samozrejme sú možno aj iné riešenia, návrhy, podnety. Len treba v tom niečo robiť. A stále len nenadávať a znechutene sa vracať z „bežkového výletu“ a rozladený z toho, ako bola zase tá bežková stopa doničená.

Tolerujme sa, rešpektujme sa, vnesme do nášho života empatiu a pokoru.

Smädný Hroch Šimi

Comments

Nemozeme porovnavat podmienky v Cechach a u nas. My mame lepsie kopce na zjazdovanie a Cesi na bezky. Male Karpaty nemozu konkurovat bezeckym terenom v Cechach, lebo su nizsie, cize sneh sa v nich drzi kratsie a je zvacsa horsej kvality ako vo vyssich polohach a ani bezeckych terenov v nich nie je prilis vela. A aj relativne najlepsia a najfrekventovanejsia trasa z Baby na Biely je v porovnani s terenmi v Cechach prilis krkolomna, uzke chodniky s divokymi zakrutami v zjazdoch pomedzi stromy. Kratsia sezona, menej terenov a zvacsa nie moc pohodovych, neda sa preto ocakavat, ze sem niekto pride na tyzden ne bezky, ked tu nie je aspon 100 km udrzovanych trati. Neda sa ocakavat, ze investicia do upravy a udrziavania trati sa vrati zvysenim cestovneho ruchu.

Pre porovnanie napr. minuly tyzden sme boli na bezkach v Harrachove. Harrachov – dedinka v 700 m, bezkuje sa od 700 do 1000 m, v okoli rakrakuju nieco vyse 100 km bezeckych tras, priamo z Harrachova sa da na bezkach prejst do Polska kde su dalsie 10ky km ratrakovanych tras, prejst sa da aj do vedlajsich Jizeriek, co je dalsi bezkarsky raj. Priamo v Harrachove je niekolko bezeckych okruhov porovnatelnych s okruhmi na Babe, je ich ale viac. Vzdialenejsie trasy sa s terenmi v Malych Karpatoch nedaju porovnavat vobec. Ratrakovane chodniky siroke 3 az 5 metrov, ratrakovana stopa na jednom alebo oboch krajoch, v strede sa da korculovat alebo v pripade potreby pribrzdit pluhovanim aj ked zjazdov, kde je to potrebne je malo, pretoze zvacsia su tam mierne dlhe stupania a klesania, zakruty skoro ziadne. Napr. popri potoku Mumlava je do Harrachova mierny zjazd dlhy 6.3 km. Kedze sa tam po prvych dnoch snezenia trochu oteplilo a potom primrzlo, tak posledne dni bol na miestnych okruhoch tvrdy firn a islo sa zle, vyssie to ale bolo lepsie. Ked sme v Polsku stretli ratrak, nova stopa nebola zmrznuta vobec, bola skor pomala, neprejazdena. Zjazd popri Jizere bol sice tvrdy, ale dal sa, kedze je mierny. Platili sme denny turisticky poplatok 17 Kc na osobu. Samozrejme v Harrachove kopa ubytovacich moznosti, kopu Cechov, maju jarne prazdniny, aj Nemcov, maju to blizko. Nestihaju to tam vsetko hned ratrakovat, napr. po snezeni zaciatkom tyzdna, sme robili stopu aj sami a tiez nebolo vsetko rano ratrakovane po nocnych mrazoch, ale vybrat sa dalo a maju informacie na internete, co sa ratrakovalo posledny den. Je to lyziarske stredisko, takze ludia tam boli predovsetkym lyzovat. Sem tam sme sice stretli par ludi aj pesi v nizsich polohach, aj dvoch cyklistov na fat bikoch, ale dalo sa im v pohode vyhnut na sirokych chodnikoch, v stope nesli a hlboke diery v zratrakovanom snehu nerobili. Okrem Krkonos (662 km upravovanych trati), su fantaticke tereny na bezky aj na Sumave (200 km) a v Jizerkach (180 km). Vraj aj v Jesenikoch (380 km), tam som este nebol.

Male Karpaty su skor lokalneho vyznamu pre miestnych, takze nejaky zisk neprinesu, ale kedze v Bratislave a okoli nebyva az tak malo ludi, mohlo by sa investovat do sportoveho vyzitia miestnych. T.j. trochu rozsirit a vyrovnat najuzsie a najklukatejsie miesta, ratrakovat novy, rozslapany a zmrznuty sneh. Viac spojov na Babu v zimnej sezone, nie len jeden velmi skoro rano. Napr. minulu nedelu mala ist na Babe teplota nad nulu az o 11:00 a okolo 15:00 mala byt okolo 4 stupne, takze keby prisiel na Babu nejaky autobus o jednej, asi by to uz nebolo az take tvrde zmrznute a z Baby na Biely sa mozno dalo celkom dobre prejst, hoci samozrejme keby sa rano zratrakovala ladova skrupina, bolo by to lepsie. Keby teren bol upraveny, pohodovejsi a na Babu chodilo viac spojov, verim tomu, ze by z Baby na Biely kriz a do Race chodilo ovela viac bezkarov.

Súhlasím, že nemôžeme porovnávať podmienky v Čechách a u nás. To som ani nerobil, ani nemal v úmysle. Len som poukázal na jednu z možností, akoby sa dala robiť a udržiavať stopa. A za príklad som si zobral susedné Česko. Aj keď samozrejme podmienky na bežkovanie sú u našich susedov jednoznačne pre bežky a bežkárov priaznivejšie (a každý bežkár môže len závidieť), vždy záleží aj od toho, čo daný región môže ponúknuť. A to nielen v oblasti bežkovania. Je tu samotná Bratislava, je tu Svätý Jur, Limbach, Pezinok, sú tu Košariská, Zochova chata, Modra, Harmónia... Ide aj o to, či to chceme a to čo sa tam aj nachádza spropagovať a priťahovať turistov, bežkárov nevynímajúc. Odvšadiaľ z týchto miest sa dá ísť na hrebeň, častok krát, ak sú vhodné snehové podmienky aj na bežkách. Myslím si, že netreba to hneď zavrhovať. Región by do tohto mohol investovať a v rámci toho aj napr. do toho skútra (či skútrov). A ak nie celý spomínaný región, tak Bratislava určite. Tuším, že vôľa radných asi bude iná, ale skúsiť to, podľa môjho názoru treba. Argumentovať, presviedčať, jednať, hľadať riešenia. Apropo, aj ten ratrak, čo tu spomínaš (spomínate) si vyžaduje nemalé investície, určite väčšie ako ten skúter. Takže rovnaká otázka - kde na to zobrať ? Čiže tu som si pomohol českým príkladom. Neverím a netvrdím, že neexistujú ďalšie. Každá vecná diskusia je dobrá a len posúva veci dopredu.

Ale ako som  vravel, skúter (ratrak) je jedna vec. Údržba a zachovanie stopy vec druhá, ale rovnako podstatná. A tu sú v týchto našich súradniciach obrovské rezervy. Ak si zoberieme na pomoc opäť susedné Čechy, tak aj v tomto im môže zase len závideť. Nerozbitá stopa pešiakmi a drvorúbačmi (ináč sa už nedajú ani nazvať) (ako najnovšie v traverze pod Somárom a príkladov je neúrekom) je snom každého bežkára. My tu zatiaľ len stále snívame.

No a s tým posledným odstavcom samozrejme len súhlasím. Bola by to len pridaná hodnota  k tomu našemu milovanému bežkovaniu. A nemusí to byť vždy len na trase Baba - Biely kríž, či naopak (tak ako to behávam ja, s tým, že sa točím na Troch kamenných kopcoch, alebo Konských hlavách). Aj v okolí Kamzíka, Kačína, Červeného kríža, Bieleho kríža, ak sú dobré snehové podmienky, sa krásne dá bežkovať. Vlastne by sa dalo, ak by tá stopa vydržala. Už je "u nás" pravidlom, že nevydrží ani deň. Nie tak ani kvôli tým snehovým podmienkam, ale kvôli tým subjektívnym a ovplyvniteľným faktorom - pešiaci a drevorubači.

Kedysi sa pekne dalo. Nevidím dôvod, prečo by to nešlo aj dnes.

Som rád, že sa tu na portáli objavuje stále viac ľudí, ktorí sa vyjadrujú k existujúcemu stavu alebo spôsobom ako sa cesty a chodníky v Karpatoch používajú. V blogu je uvedený aj príklad z čiech, ako tam podobné problémy rieši nejaké o.z. Neviem či je to autorovi príspevku známe, ale o.z. Slovensko v pohybe (prevádzkovateľ tohoto portálu) má v Malých Karpatoch program podobného zamerania a ako som už spomínal prednedávnom, nových ľudí, ktorým záleží na tom, aby sa veci menili k lepšiemu radi medzi nami privítame. Diskusie sú dobré, ale v istom momente treba prejsť od slov k činom.

Máme také podmienky / Malé Karpaty a iné pohoria / aké máme. Aj tu by sa našli vhodné bežecké okruhy.

"Aj v okolí Kamzíka, Kačína, Č. /B. kríža sa dá krásne bežkovať"         Určite, ten kto hľadá, nájde si okruh "na mieru". Stačí sa "len" dostať do určitej nadmorskej výšky, kde je sneh zaručený a vybrať, resp. pracne si prešlapať stopu - urobiť okruh a dúfať, že druhé kolečko stihnem prv, než ho dajaký ... objaví a doničí. Dúfať, že o pár dní si zabežkujem v tej istej  nedokaličenej /počasie má výnimku/ stope sa už rovná naivite prílišného optimistu.

Myslím si, že je to o výbere správnej bežkárskej trasy, nie je na to vždy vhodný turistický chodník - ten ide častokrát príliš strmo a vedľa je stará cesta oveľa komfortnejšia - ide viac po vrstevnici a je aj dlhšia, čo by nevadilo. Bežkári by potrebovali vlastné okruhy, na ktoré by sa mohli využiť staré už nejazdené /málo jazdené/ lesné cesty. A ešte začína byť označovaných dosť cyklo-trás a to tiež nie je vhodné, keď zimný cyklista rozjazdí stopu, rovnako ako turista - peší alebo motorizovaný. 

Čo takto vytvoriť si vlastné okruhy, označiť ich, udržiavať a dať na ne zákazy vjazdu motoristom, pešiakom, cyklistom, koňom... Ide zhruba o 2 mesiace v roku.  Bolo by to treba urobiť so súhlasom majiteľov lesa. Zákaz vjazdu ani bežkárska značka sice nazabráni škodoradostným a zlomyselným ľuďom v ničení stopy, ale už by sa dalo ukázať na nich prstom a vykázať ich von.   V Čechách, ani v Rakúsku neničí nikto vyznačené a upravené bežkárske trate. Že by Slovensko malo iné špecifiká? 

Okruhy by mohli byť za humnami každej našej dediny, mestečka, či mesta. Ešte je otázny nástup na stopu. V kultúrnych krajinách, kde sa veci robia pre ľudí a nie proti nim, to predsa nie je žiaden problém. Chce to len zaviesť poriadok a logiku do daných vecí. A tu zase narazíte na slovenské špecifiká... 

Dá sa s týmto iba súhlasiť. Asi jedinou zmysluplnou alternatívou z hľadiska pomenovaných dlhodobo pretrvávajúcich problémov v týchto našich malokarpatských súradniciach je hľadanie alternatívnych riešení. Výhodou hrebeňa a trasy Baba-Biely kríž je jeho nadmorská výška a podstatne priaznivajšie snehové a klimatické podmienky ako v okolí Kačína, Červeného kríža, Panovej lúky ...Ale to rozbíjanie, ničenie stopy (či jej úplnú elimináciu - tak ako to terazky spravili v traverze pod Somárom, čo mimochodom považujem za najkrajšiu časť trate z hľadiska klasického bežkovania - tak ako to bez akýchkoľvek problémov, zábran, empatie spravia títo drevorubači vždy, bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek okrem ich ziskov, takže dohodu s nimi považujem skôr za utópiu) je v posledných rokoch veľmi limitujúcim faktorom bežovania a jeho dobrého pocitu z neho. Preto vidím schodnejšie riešenie vo vytváraní a udržiavaní akýchsi "vlastných" okruhov a ich označovaní. Tých terénov je tu na to dosť, niekedy sa k tomu pridajú aj vhodné snehové podmienky. Len čo s tými slovenskými špecifikami. Stále platí - na Slovensku po slovensky - a rozhodne nie len v oblasti bežkovania.

Jedná sa o jedno z možných riešení, návrhov, ako to riešia napr. v susedných Čechách. Nejedná sa o dogmu a neznamená to, že to tak musí byť aj u nás. Je len potešiteľné, že aj v  našich končinách to žije a rozhýbalo sa to a určite si vážim prácu a činnosť týchto nadšencov. Myslím si, že aj oni, tak ako všetci ostatní nadšenci tohto nádherného bieleho športu, vítajú každé možné a dobré riešenie poblémov a  prísun financií k tomu potrebných. Vtúpiť do jednanie so subjektmi, ktoré by mohli tieto fiančné zdroje poskytnúť, sa mi zdá zmysluplnejšie a schodnejšie, ako organizovaie zbierok. Určite bude mať ďaleko väčšiu váhu oslovenie subjektov spomínaným o.z., ako keď sa v tom budeme angažovať jednotlivo. Diskusie sú dobré a potrebné, tie nás môžu posúvať vpred. A od slov k činom sa dá prechádzať rôznymi spôsobmi. Aj istou "angažovanosťou"na bežkovej trase a nemlčaním, keď stretneme na trase pešiakov, motoristov, drevorubačov. Diskutovať s nimi, vysvetľovať im, argumentovať. A chce to aj istú dávku osobnej odvahy, hlavne keď je ten bežkár sám a hrá sa tu presilovka, keď miesto argumentov a zdravého rozumu sa používa hrubá sila a nastupuje arogancia. Je to aj boj so "sprácami" lesov, ktorí si bez akéhokoľvek ostychu zamenili správcovstvo za vlastnícvo. Dlhodobo som tento boj zvádzal s mestskými lesmi BA ešte za ich predchádzajúceho vedenia, nie je mi to ľahostajné, samozrejme, ani pri tom súčasnom. Možno by sme sa  na tomto poli mali viac angažovať, spojiť sa a vytvárať tlak verenej (bežkárskej - ale rozhodne sa to netýka len bežkových problémov) mienky a  snažiť sa zmeniť myslenie  a prístupy všetkých tých ,ktorí sú v tom zainteresovaní.