Horný Jelenec - Chata pod Borišovom

Auto som odparkoval na odbočke k osade Valentová a odtiať s bežkymi v rukách som sa vydal hore dolinou. Osada bola ako vymretá, aso preto lebo jej domy slúžia už len na rekreáciu. Tento fakt pravdepodobne pomohol aj udržať jej ráz.

Sneh v dostatočnej hrúbke na bežkovanie je už na konci osady, v mieste kde je tabuľa s informáciou o tragickej lavíne z 20tych rokov minulého storočia. Po dosiahnutí horného okraja pásma lesa (pri salaši) sneh už súvisle pokrýval terén. Odtiaľ som sledoval cyklistickú cestu k cyklo rázcestníku pod Rybovským sedlom, ale v tom bode som ju opustil, pretože od Líšky fučal nepríjemný vietor. Vyšiel som do sedla a odtiaľ som sa pustil viac-menej priamo hore ku Krížnej, po cyklotrase smerujúcej na vrchol (neviem si predstaviť že by toto niekto mohol absolvovať  do kopca v sedle).

Od Krížnej už mi vietor fúkal do chrbta, čo spolu s plochým a mierne klesajúcim hrebeľom a krásnym počasím bolo prísľubom pekného dňa na lyžovanie. Sneh na hrebeni bol ubitý vetrom - miestami podobný žraločej koži s úsekmi, kde bol naviaty stvrdnutý prašan. Obchvat Suchého vrchu je pekne vysnežený a dá sa zísť v pohode, sledujúc navigačné tyče.

Ploskú som sa rozhodol obísť traverzom, keďže som chcel prespať na Chate pod Borišovom. Po cca 100 m sa však objavil problém vo forme vetrom naviateho hrbu ktorý mal na strane doliny výšku asi 1,5 m. Keď som absolvoval túto časť hrebeňovky pred rokmi prvý krát, návej tam nebol. Na jednom mieste však nejaký skialpinista prerazil hornú časť a v tom mieste sa mi podarilo umiestniť bežky paralelne k preveju a zošuchnúť sa do snehu pod ním. Odtiaľ bol traverz už bez pozoruhodných udalostí. Po rozhovore s chatárom som so však uvedomil že bezpečnejšie je prekonať Ploskú vrchom, aj vzhľadom na nebezpečenstvo lavín ktoré na traverz z času na čas padajú. Po príchode do chaty sa počasie začalo meniť - začal poletovať sneh a vrcholce kopcov začali miznúť v hmle. Dúfal som že do rána sa počasie umúdri...